Rozprávka o stratenom kuriatku

Dnes na sviatok Troch kráľov sme si pre vás prichystali malé prekvapenie :-) 

Keďže sa v našej komunite nachádza mnoho žienok s detičkami, 

prinášame vám druhú rozprávku zo série rozprávok s ponaučením od Veroniky Huttovej, ktorá píše pre náš blog rozprávky. 

že druhá rozprávka zo série rozprávok s ponaučením.

Na farme dedka Jožka a babky Gitky sa zakrátko rozšírili správy o priateľstve dvoch malých nezbedníkov, Kvička a Domina. Sliepočka sa veľmi čudovala, keď jej koník Pejko pricválal oznámiť, že z chlievika sa stala detektívna kancelária a prasiatko Kvičko poprosilo dedka, aby mu do chlievika priniesol stôl, stoličku, papier a pero. „No toto! Počuli ste to, suseda kačka? To prasiatko sa celkom zbláznilo! Poprosilo dedka a babku, aby ho naučili písať a čítať!“ kričala sliepočka cez plot na kačku. „Počula som, suseda sliepočka, a predstavte si, že ten malý vymyselný kocúr sa to učí tiež a dokonca mu dedko z mesta priniesol lupu! Vraj, aby mohol sledovať stopy.“ krútila hlavou kačka rapotačka. „Ale čo by sa už na takejto pokojnej farme mohlo stať? Veď sa tu nič nedeje.“ zakončila rozhovor sliepočka a pobrala sa za svojimi kuriatkami. 

„Kuriatka moje! Poďte domov!“ zakričala sliepočka na kuriatka a ako prichádzali, tak ich počítala. „Jeden, dva, tri, štyri, päť....päť a...kde je najmladšie kuriatko?“ spýtala sa ustráchaná mama sliepka ostatných kuriatok. „Né-vié-mé!“ zborovo zaspievali kuriatka. Sliepočka s dedkom a s babkou prehľadali celú farmu, ale úbohé malé kuriatko nenašli. A tak sa sliepočka vydala hľadať pomoc do detektívnej kancelárie. 

Kvičko a Domino sedeli za stolom a počítali príklady, keď tu zrazu vošla ustarostená sliepočka a vyrozprávala im príbeh o svojom stratenom kuriatku. „Kedy ste kuriatko videli naposledy?“ spýtalo sa prasiatko. „Dnes ráno, keď sa hralo s ostanými kuriatkami na slniečku. Také boli krásne, žlté páperie sa im lesklo, keď ich slniečko pohladilo svojimi lúčmi.“ rozpovedala sliepočka. „Stopár Domino, pripravte sa, ideme na to.“ povedalo Kvičko rozhodne a vyšlo z chlievika. 

Domino vytiahol lupu a sledoval stopy v okolí kurína, kde sa hrali malé kuriatka. Kvičko vypočúval všetkých susedov naokolo, vrátane babky a dedka, aby zistil, čo sa vlastne malému kuriatku stalo. Domino sa zrazu vzpriamil, vystrel chvostík a zavolal na svojho kolegu, detektíva Kvička: „Našiel som stopu! Pozrite sa na toto pierko. Takéto čierno-biele pierko nemá ani jedno zvieratko na farme.“ A naozaj. Stopár Domino našiel tú správnu stopu. Kvičko sa vrátil do svojej kancelárie a hľadal vo svojich knižkách a zápiskoch, komu patrí takéto pierko. „Pozri, Domino, takéto pierko má straka. Ale prečo by straka chcela vziať sliepočke kuriatko?“ spýtalo sa prasiatko. „Straka? Veď tá je známa zlodejka. Kradne veru všetko, čo sa blyští. V jej hniezde nájdeš veľa pokladov, to nevieš, Kvičko?“ pokrútil hlavou Domino. A vy, deti, vy ste to vedeli? 

„Neváhaj ani minútu, Domino. Bež do lesa, nájdi strakino hniezdo a zisti, čo sa stalo s úbohým kuriatkom!“ zvolal Kvičko a Domino hneď v tej chvíli preskočil plot a zmizol v hlbokom lese. Náš malý kocúrik veru uháňal ako víchor a jeho tichučké labky dopadali na chodníček v lese. Po ceste si spieval túto pesničku: 

„Som kocúrik Dominik, 

nepredbehne ma tu nik. 

U straky som zakrátko, 

vyslobodím kuriatko. 

Na strom vyjdem ľahučko, 

vyšplhám sa tichučko. 

V hniezde straka býva, 

tam kuriatko skrýva.“ 

A veru, ako si zaspieval, tak aj urobil. Potichučky sa vyšplhal na strom a našiel v strakinom hniezde sedieť a plakať malé žltučké kuriatko. „Ach, malé milé kuriatko, neplač. Už je dobre. Našiel som ťa a pomôžem ti.“ prehovoril kocúrik. „Je mi smutno za mamičkou sliepočkou.“ plakalo kuriatko ďalej. Zrazu priletela čierno-biela straka a Domino zaprskal tak, ako to len nahnevané mačky vedia. Deti, videli ste už nahnevanú mačku? Viete, ako vyzerá? 

„Straka zlodejka, pôjdeš so mnou na farmu a ospravedlníš sa sliepočke, že si jej odlákala kuriatko do lesa.“ zasyčal Domino a všetka srsť sa mu zježila od zlosti. Straka sa veľmi zľakla naježeného kocúra a hneď prisľúbila, že kuriatko vráti a sliepočke, ale aj kuriatku sa ospravedlní. A tak uháňali lesom naspäť. Kocúr Domino niesol uplakané kuriatko na chrbátiku a straka letela za ním. Keď konečne prišli na farmu, to vám bolo radosti! Veď čo môže byť lepšie ako mamičkino objatie! 

„Straka zlodejka, prečo si odlákala malé kuriatko do lesa?“ vypočúval ďalej Kvičko a všetko starostlivo zapisoval. „Letela som nad farmou a čosi sa tu blyšťalo na slniečku. Keď som zosadla, tak som zistila, že je to páperie žltučkých kuriatok a...tak som....kuriatko vylákala do lesa, aby sa tak blyšťalo v mojom hniezdočku.“ povedala straka zahanbene. „Veľmi ma to mrzí, už viac nebudem kradnúť kuriatka.“ doložila. „No, ktovie, straka zlodejka, či ti ešte budeme veriť.“ povedal Domino a pokrútil hlavou. 

„Ako sa ti kuriatko podarilo vylákať od mamičky?“ pýtal sa ďalej Kvičko. „No...ja som...mu sľúbila, že mu dám cukríky a čokoládu.“ priznala sa straka. Vtom kuriatko zvolalo: „Už to nikdy neurobím. Nedám sa vylákať preč od mamičky! Ani za nič na svete!“ A kuriatko sa pritúlilo bližšie k svojej mamičke sliepočke. Aj ty sa určite rád túliš k svojej mamičke, že? 

A aké z toho plynie ponaučenie nielen pre kuriatko, ale aj pre nás, deti? Odpovie nám náš šikovný stopár, Domino: „Nikdy sa nedajte vylákať cudzím ľuďom, ale držte sa pekne pri mamičke.“ 

A tak sa detektívovi Kvičkovi a stopárovi Dominovi podaril vyriešiť prvý prípad. Kvičko si od radosti zapieval: 

„Len detektív prasiatko 

uhádne to zakrátko. 

Na všetko má odpoveď, 

záhad žiadnych viac už niet. 

Zlodejku som odhalil, 

kuriatko som objavil. 

Stopára dobrého mám, 

už nebudem nikdy sám.“